Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Zatiaľ čo komplexný Informačný systém odpadového hospodárstva (ISOH), ktorý sa na Slovensku vyvíja už niekoľko rokov, stále nie je realitou, český ISOH je jasným príkladom toho, ako má kvalitná digitalizácia evidencie odpadov fungovať. O tom, aké sú tajomstvá úspechu českého ISOH-u aj takzvaného Systému evidencie prepravy nebezpečných odpadov ČR, ako aj o tom, ako môžu obchodníci a spracovatelia odpadov zjednodušiť svoje produkčné a legislatívno-evidenčné činnosti a procesy, hovoril riaditeľ spoločnosti INISOFT Miroslav Jakuš na odbornej konferencii ENVIROMANAGEMENT 2021.

Keďže všetky opatrenia, ktoré prijímame v odpadovom hospodárstve, by mali vychádzať z dát, tieto dáta by mali byť kvalitné. „Najhoršie rozhodnutia sú na základe zlých dát,“ zdôrazňuje hneď na úvod M. Jakuš.

V Česku je informačný systém funkčný už 20 rokov, pričom všetky podniky a obce doň musia posielať dáta o tom, kde odpad vznikol, komu ho odovzdali a ako s ním naložili. „Nenútime k tomu najmenšie podniky, najmenších producentov, ale len tých, ktorí spĺňajú nejaké limity,“ vysvetľuje ďalej.

Systém prináša ucelené a podrobné dáta pre české ministerstvo životného prostredia tak, aby vedelo, ako má nastaviť metodiku alebo kam má rozdeľovať peniaze, čo celkovo pomáha pri vybudovaní lepšej infraštruktúry.

Slúži taktiež k tomu, aby inšpekcia životného prostredia mohla pomôcť správne vymáhať pravidlá, ktoré sú dané zákonom o odpadoch. „Tie dáta sú zároveň dostupné ako štátnej správe, tak aj samospráve a zároveň aj tým obciam, podnikom a neziskovým organizáciám, ktoré sa v odpadovom hospodárstve pohybujú,“ hovorí M. Jakuš.

Systém stojí na jednoznačnej identifikácii subjektov

Celá evidencia stojí na doklade o prevzatí odpadu, ktorý v elektronickej podobe putuje do centrálneho systému.

„Základom úspechu celého systému je bilančné krížové porovnávanie. To znamená, že keď sa dnes pozriem na to, že niekto odoberá odpad, tak on vie, od koho ho odoberá. A rovnako aj ten, kto odpad odovzdáva, vie, komu ho odovzdá,“ vysvetľuje riaditeľ spoločnosti INISOFT.

Obe strany dávajú dáta do centrálneho systému, v ktorom sa porovnajú obe bilancie. „Pokiaľ bilancia nie je správna, vzniká impulz pre vyšetrovanie –  buď miestneho, krajského alebo centrálneho orgánu a vďaka tomu sa skvalitňuje tok dát k nám do centrálneho systému, ako aj jeho preukázateľnosť,“ dodáva.

Základom celého systému je taktiež jednoznačná identifikácia subjektov. Každé zariadenie alebo prevádzkareň pôvodcu má svoje číslo alebo kód, pod ktorým sa v systéme identifikuje. Vďaka tomu je možné rýchlo zistiť, či dané subjekty tvoria evidenciu o odpadoch, ktorá je podľa legislatívy povinná, , prípadne či náhodou neboli odpady odovzdávané niekomu, kto nemá oprávnenie s nimi nakladať.

Vlani inšpektori uložili veľké pokuty. Základom sú dáta

Inšpekcia životného prostredia na základe impulzov zo systému uskutočňuje nevyhnutné kontroly. V roku 2020 napríklad zistila, že jedna spoločnosť od februára do decembra 2018 uložila za účelom realizácie terénnej úpravy na pozemky viac ako 229-tisíc ton odpadov. Konkrétne išlo o takmer 219-tisíc ton zeminy, 9,5-tisíc ton zmesi alebo oddelenej frakcie betónu, tehiel, tašiek a cez dve tony tehiel. Problémom však je, že terénna úprava nebola v tej dobe na lokalite povolená podľa zákona o odpadoch ani podľa stavebného zákona. Za nelegálne uloženie odpadu tak firma dostala pokutu pol milióna korún.

Ďalším príkladom je firma, ktorá prevzala tisícky ton odpadu, hoci na to nemala oprávnenie. Toto oprávnenie síce mala od roku 2011, avšak v roku 2016 bolo zrušené.

Miliónovú pokutu dostal aj prevádzkovateľ, ktorý v rokoch 2017 až 2019 neviedol žiadne prevádzkové denníky a v roku 2019 ani priebežnú evidenciu o odpadoch a spôsoboch nakladania s nimi, a to aj napriek tomu, že s nimi dokázateľne nakladal vo svojich zariadeniach na zber a výkup ostatných a nebezpečných odpadov.

V ďalšom prípade zase subjekt dostal pokutu 300-tisíc korún za to, že konal v rozpore so zákonom o odpadoch. V roku 2018 totiž prevzal do schválených mobilných zariadení približne 5 850 ton rôznych druhov stavebného odpadu a neodovzdal ich inej oprávnenej osobe, keď časť z nich, približne 1 058 ton, bola do týchto zariadení prevzatá len evidenčne.

Čechom pomáha aj SEPNO

Dôležitú úlohu v celom systéme zohráva aj Systém evidencie prepravy nebezpečných odpadov Českej republiky (SEPNO), ktorý Česko spustilo začiatkom mája 2018. Systém za tri roky svojej existencie prechádza postupným zdokonaľovaním. Celá jeho tvorba trvala 1,5 roka a zavádzanie bolo uskutočnené v priebehu jedného mesiaca.

Tento systém posiela dáta pred samotnou prepravou odpadu a slúži ako náhrada povinnosti vykonávať priepisy do evidenčných listov, ktorá ešte platí na Slovensku. Systém tak poskytuje elektronické služby za účelom príjmu a spracovania ohlasovacích listov prepravy nebezpečných odpadov v elektronickej podobe, ako aj ich ďalšie sprístupnenie príslušným inštitúciám verejnej správy.

Ohlásenie prepravy, ktoré je nutné uskutočniť ešte pred samotnou prepravou, je možné realizovať cez webové rozhranie alebo prostredníctvom XML komunikácie pomocou vlastného napojeného systému.

Informačný systém poskytuje dáta ministerstvu, inšpekcii, ale aj polícii, ako aj ďalším centrálnym subjektom štátnej správy.

„Oba systémy majú svoju prevádzkovú podporu tak, aby nebolo ťažké do toho systému niečo ohlasovať,“ pripomína M. Jakuš.

Systém by mal prejsť evolučným procesom

A aké sú tajomstvá úspechu ISOH-u a systému SEPNO u našich západných susedov? Kľúčom podľa M. Jakuša je fakt, že návrh tvorby týchto centrálnych systémov prebiehal s využitím know-how tvorcu firemných systémov pre realizáciu evidencie odpadov, ktorý rešpektoval reálne prevádzkové a evidenčné procesy v obciach a vo firmách.

„Zároveň v centrálnej úrovni MŽP existuje analytický útvar, ktorý veľmi dobre rozumie tým dátam a snaží sa s nimi pracovať,“ dodáva.

Ďalšou výhodou je fakt, že v prípade oboch systémov je umožnený prenos dát z prevádzkovo-legislatívnych systémov obcí a firiem. Takisto pred spustením oboch systémov alebo ich aktualizáciách dochádza k starostlivému overovaniu funkčnosti s reálnymi používateľmi.

„Dôležitým aspektom je, že ten systém neprišiel skokovo, ale bol určitou evolúciou, prichádzal postupne. Najlepší systém je taký, ktorý úplne presne pozná metodiku, napríklad spôsobu vedenia evidencie odpadov,“ hovorí ďalej.

Znamená to teda, že súvisiaca metodika evidencie sa vyvíjala a spravidla vyvíja postupne, aby sa jej dokázali prispôsobiť subjekty s povinnosťou evidencie aj ich systémy.

Pred každou zmenou je tiež pre obce a mestá uskutočňované veľké množstvo metodicky-aplikačných a softwarovo-užívateľských školení v snahe čo najjednoduchšej aplikácie zmeny. Podľa M. Jakuša je potrebný aj proaktívny prístup ministerstva. „Nie, že nechá dodávateľa, nech si robí, čo chce,“ dodáva.

Systém má veľké množstvo kľúčových funkcionalít

„Základom úspechu bol register subjektov,“ hovorí s tým, že každá firma si vďaka nemu môže urobiť obraz o tom, či odberateľ, ktorému chce odovzdať odpady, má naozaj povolenie na to, aby s nimi mohol nakladať. „V zákone je totiž jeden paragraf, ktorý hovorí, že pokiaľ odovzdáte odpady tomu, kto na nemá oprávnenie, budete stíhaní,“ vysvetľuje M. Jakuš.

Ďalším dôležitým aspektom je doklad o prevzatí odpadu spĺňajúci základné parametre. Tento doklad je základom priebežnej evidencie každého subjektu, ktorý odpady tvorí alebo s nimi nakladá, a na jeho základe tvoria evidenciu pôvodcovia odpadu aj oprávnené osoby.

„V Českej republike ku komukoľvek prídem, vidím, že ten doklad má v poriadku. Musím priznať, že na Slovensku ešte veľa firiem ani netuší, čo je to doklad o prevzatí odpadu,“ hovorí s tým, že toto len sťaží zavádzanie celého systému.

Dôležitou súčasťou je aj prevádzkový systém, ktorý je základným nástrojom digitalizácie evidencie odpadov. Systém umožňuje priame napojenie na váhový indikátor a umožňuje automatizáciu snímania a ukladania kamerového záznamu.

„Váha sa načíta do softwaru. Ten, kto odpad priváža, si vyberie zo systému RES (register ekonomických subjektov). On len doplní, aký druh odpadu sa preberá a za akým účelom, a následne je evidencia hotová. Bez týchto softwarov si neviem predstaviť, že by mohlo nejaké zariadenie fungovať tak, aby dodávalo správne údaje,“ konštatuje ďalej.

Jednou z funkcií je aj generovanie partnerskej evidencie. Z dát prevzatia alebo odovzdania odpadov je teda možné hromadne vytvoriť adekvátny obraz evidencie partnera.

„Máme aj nástroje na podporu samoobsluhy váženia, aby na tej váhe nebola potrebná ďalšia osoba, ale všetko prebehlo automaticky,“ dodáva.

Na čo sa majú pripraviť slovenské firmy?

Slovensko na finálnu verziu ISOH-u ešte len čaká, pričom systém je „vo výstavbe“ už od roku 2017. M. Jakuš však pripomína, že nesprávne zvážené a nedostatočné riadenie zmeny procesov a systémov môže viesť k nemalým finančným stratám, rizikám pokút a aj k personálnym problémom.

„Ak ste väčšia firma, ktorá je oprávnená na nakladanie s odpadmi, nájdite si nejakého procesného a systémového inžiniera, než príde na Slovensko systém ISOH a skúste sa na to pripraviť, lebo to nebude žiadna sranda,“ hovorí na záver.